Prečítaj si rozhovor s Lukášom Baranekom, študentom prvého ročníka Nexteria Leadership Academy v Košiciach, s ktorým sme sa rozprávali o jeho začiatkoch v NLA, motiváciách a cieľoch. Okrem toho sme sa ho pýtali na jeho príbeh, ako sa k nám dostal, ale aj to ako zvláda dochádzať z Liptovského Mikuláša do Košíc. Lukáš nám tiež priblížil svoj projekt, ktorému sa venuje.  

Si v prvom ročníku Nexteria Leadership Academy Košice, aké máš zatiaľ dojmy?

Som rád, že môžem byť súčasťou prvého ročníka NLA v Košiciach. Je to pre mňa výnimočná príležitosť vidieť, ako takéto niečo funguje v zákulisí. Keby to bol možno desiaty ročník, asi by sme nemali taký prístup do zákulisia ako teraz. Ako „pokusné králiky“ môžeme vnímať, ako sa to celé pripravuje. Je úžasné vidieť, aký zápal majú ľudia v tomto tíme. Pavla, Rita, Marián, a aj zvyšok tímu robia svoju prácu so srdcom.

Ako si sa dozvedel o Nexteria Leadership Academy?

O Nexterii som sa dozvedel minulý rok, keď som sa rozprával s Terkou z Dasato. Prišlo mi to ako cool program, ale problém bol, že Bratislava je ďaleko od môjho domova v Liptovskom Mikuláši. Na Futuretone, podujatí organizovanom Nexteriou, som sa stretol s Tomášom Hasalom, vtedajším CEO. Diskutovali sme o tom, čo Nexteria robí a pozval ma, aby som sa prihlásil do budúceho ročníka. Neveriacky som na neho pozrel a povedal, že to je ďaleko. V septembri som náhodou narazil na web Nexterie a zistil som, že prichádza aj do Košíc. Podal som prihlášku a mám tú česť byť súčasťou prvého ročníka v Košiciach.

Ako si už spomínal si z Liptovského Mikuláša, čo nie je úplne pri Košiciach. Nebola to pre teba prekážka, keď si sa prihlasoval?

Túto otázku sa ma už pýtalo mnoho ľudí. Najprv sa ma to pýtali v Trenčíne, kde som dochádzal na ročný rozvojový program pre stredoškolákov a stredoškoláčky, DASATO Academy. Potom mi ju položila Pavla na rozhovore, keď som sa uchádzal o miesto v Nexteria Leadership Academy. Moja odpoveď je vždy rovnaká: „Keď to je pre teba dôležité, tak to ďaleko nie je.“ Študenti majú vlaky zadarmo, tak sa dá fungovať aj v mestách, ktoré sú ďalej. Samozrejme, treba chcieť, musíš mať odhodlanie a vedieť, prečo tam ideš. Ak nie, tak ťa to čoskoro prestane baviť.

Medzi tvoje záľuby patrí turistika a rád zdolávaš vrcholy. Ako si sa k tomu dostal a aký najvyššiu horu si už zdolal?

K turistike som sa dostal v roku 2018, keď som mal 13 alebo 14 rokov. Môj otec ma donútil ísť na túru na Sivý vrch. Bolo to hrozné, fakt som turistiku znenávidel. Spomínam si, ako som si povedal, že toto je posledný krát, čo niekam šľapem. A dnes, o päť rokov neskôr, viem s istotou povedať, že to bola lož.

Myslím si, že dôvod, prečo mám turistiku tak rád, je moja súťaživosť. Som veľmi súťaživý človek, ale súťažím najmä sám so sebou. Chcem sa stále zlepšovať a prekonávať sám seba. Môj najvyšší vrch bol zatiaľ Mont Blanc. Rád by som ho čoskoro prekonal, ale uvidíme.

Čím teraz žiješ? Ako vyzerá teraz tvoj život? Čo ti najviac zaberá čas?

Po skončení strednej školy som si dal gap year, čiže som si vzal rok pauzu od štúdia, aby som si oddýchol a premyslel, čo chcem v živote robiť. Na jednej strane je to skvelá výhoda, mám úplnú slobodu v tom, ako si organizujem svoj čas. Môžem robiť to, čo chcem a kedy chcem. Na druhej strane je to aj veľká zodpovednosť. Som zodpovedný za to, ako využijem svoj čas. Ak ho investujem zle, tak z toho nič nebudem mať.

V septembri a októbri som nad tým veľa premýšľal. Rozhodol som sa, že chcem experimentovať a vyskúšať veľa vecí. Chcem lepšie pochopiť, čo ma baví a čo nie. Začal som sa viac angažovať v podnikaní, aktuálne sa angažujem v projekte Hory Doly, ktorý sa snaží zmeniť detský pohľad na turistiku. Okrem toho som sa začal venovať aj svojim vlastným záľubám.

Napríklad som sa začal učiť kresliť a variť. Tieto zručnosti škola, žiaľ, neučí, ale sú veľmi dôležité pre život. Rozhodol som sa, že tento rok využijem na to, aby som sa naučil čo najviac nových vecí.

Už si spomenul vlastný projekt, ktorému sa venuješ, skús nám ho viac priblížiť, čo robíte?

V jednej vete: ukazujeme rodinám, ako ísť na turistiku inak. Ako je to inak? Robíme to s cieľom, aby deti zažili dobrodružstvo, aby rodičia aj deti boli rovnako spokojní a aby si našli vzájomný vzťah k sebe a aj k prírode. Ako to robíme? Pomocou príbehov a aktivít, ktoré dáme rodičom buď v PDFku, alebo cez aplikáciu. Tam to je urobené tak, aby s tým dokázalI pracovať aj samotní rodičia. Taktiež vytvárame spoločné organizované výlety do prírody a meníme detský pohľad na turistiku.

Takto si dokázal vlastne prepojiť svoju záľubu s niečím užitočným.

Áno, to je pravda. Moje dve najväčšie hobby sú práve podnikanie a turistika. Podnikanie hlavne v zmysle, že môžem prinášať ľuďom nejakú hodnotu. Viem, že možnosti sú neobmedzené.

Určite to záleží aj od toho, čo chce človek vyskúšať. Snažím sa podporovať svoj tím k tomu, aby keď niekto niečo chce vyskúšať, nech to skúsi. Aj keď to nevyjde, som im oporou. Vždy sa niečo nové naučíme. Takto som do toho išiel aj ja, chcel som sa niečo naučiť o podnikaní, a zároveň byť bližšie pri turistike. Verím, že každým dňom a každým týždňom budeme lepší a lepší.

Každý študent NLA má inú motiváciu tu byť. Aká je tvoja?

Za mňa to je veľmi jednoduché, a to je, že byť lepšou verziou seba. Verím v to, že ak chceme byť nasledovania hodnými lídrami či líderkami, najlepším spôsobom je začať od seba. Často sa od nás, mladých, očakáva, že niečo nové prinesieme, budeme motorom nových zmien a budeme posúvať tento svet ďalej. Preto som aj v NLA, aby som zlepšil to, aký som a bol čo najlepšou verziou seba. Potom budem vedieť ísť príkladom pre iných, inšpirovať ďalších a tým vytvoriť pozitívnu slučku, ktorá dokáže priviesť ďalšie generácie k zmysluplnému a zodpovednému podnikaniu.

Máš za sebou prvý semester, ako by si ho zhodnotil? Čo všetko ti NLA stihla už dať?

Hodnotím to tak, že každý z organizátorov je veľmi prívetivý v tom, aké potreby mám. Naše koordinátorky Rita s Pavlou sú veľmi ochotné nám všetkým pomáhať. Snažia sa, aby sme sa všetci dokázali dostaviť na čo najviac workshopov skrz všetky naše povinnosti a záväzky.

Najviac mi dal workshop s pánom Mariánom Kolníkom, s ktorým sme prebrali hodnoty v praxi. Veľmi krásne nám vysvetlil koncept toho, ako musí tím a aj jeho líder konať v súlade s definovanými hodnotami, aby to jeho konanie bolo konzistentné počas celej doby fungovania. Konkrétne vďaka tomuto workshopu som sa zamyslel nad tým, akým lídrom som a ako viem byť lepším. To som sa následne snažil implementovať aj do našej kultúry v tíme.

Čo by si chcel dokázať v najbližšom roku? Máš nejaké výzvy, ktoré by si chcel zdolať alebo máš nejaké ciele?

Mám ich veľa. Ja som taký ten fanúšik novoročných predsavzatí, ktoré si vždy napíšem vopred a upravujem ich podľa potreby v čase. Myslím si, že dve by som tu mohol spomenúť. Tou prvou je, že sa chcem dostať na Kilimanjaro. To bude určite výzva, lebo je to veľmi fyzicky aj finančne nákladná expedícia. Ale hovorím to každému, kto sa ma na to pýta, lebo potom mám väčší pocit zodpovednosti za to to dosiahnuť, takže ma to viac vyhecuje.

Druhý cieľ je viac orientovaný na spoločnosť. Chcem viac hovoriť o leadershipe a o angažovanosti mladých. Je to téma, ktorú som si uvedomil až minulý rok a veľmi mi na nej záleží. Chcel by som pomocou rôznych kanálov viac motivovať mladých ľudí, aby boli angažovaní a aby hľadali cestu aj tam, kde ju možno na prvý pohľad nevidia.

Čo by si odkázal čitateľom na záver?

Prvý krok je najťažší, ale zároveň najľahší. Najťažší je v tom spraviť ho psychicky a najľahší v tom, spraviť ho fyzicky, lebo proste len vyplníš prihlášku, to je minimum. Každému, kto sa zamýšľa nad tým, že by podal prihlášku do Nexteria Leadership Academy, nech to spraví, veľa času to nestojí a človek môže získať veľmi veľa.