Ako stredoškoláčka snívala o kariére tlmočníčky. Tento odbor sa rozhodla študovať aj na vysokej škole. V polovici štúdia si však uvedomila, že tento smer nie je úplne pre ňu. Aj vďaka programu Nexteria Leadership Academy sa jej podarilo založiť projekt Pracujúce mamy, ktorý pomáha ženám po materskej uplatniť sa na trhu práce.
Tomuto projektu sa venuje popri svojej materskej dovolenke a starostlivosti o dve malé deti. Za svoje úsilie bola ocenená zaradením do prestížneho rebríčka Forbes 30 pod 30.
A čo najdôležitejšie sa o sebe Patrícia dozvedela vďaka založeniu projektu Pracujúce mamy? “Keď si urobím domácu úlohu a zistím čo sú moje silné stránky a čo je moja životná misia, tak viem vytvoriť niečo nové, čo tu doteraz nebolo,” vyjadrila sa v rozhovore pre náš blog.
Mohla by si bližšie predstaviť projekt Pracujúce mamy?
Celý projekt je založený na myšlienke, že existuje dialóg medzi firmami a ženami, ktoré sa a po materskej vracajú do práce. Keď sa to dobre nastaví, tak obidve strany vedia z toho benefitovať. Ten win-win sa nedarí častokrát sprocesovať a my vypĺňame tu medzeru a pomáhame im v tom.
Prvá časť je vzdelávacia a osvetová, učíme ženy po kariérnej pauze ako lepšie odprezentovať svoju hodnotu, ako sa lepšie predať na pohovoroch a podobne. Na druhej strane potom robíme s firmami, ktoré si uvedomujú, že môže byť pre nich prínosné zamestnať mamičku starajúcu sa doma o deti. Tieto ženy vedia byť extra efektívne a zároveň lojálne, keď dostanú príležitosť nastaviť si systém práce tak, aby vedeli zladiť požiadavky zamestnávateľa s potrebami rodiny.
Aké boli začiatky projektu?
Začalo to úplne na pankáča. Najprv sme si povedali, že ideme radiť firmám ako zamestnať mamičky po materskej. Potom prišiel kovid a firmy nevedeli, čo bude zajtra, tak to úplne zamrzlo. Zamerali sme sa teda na mamy, primárne z môjho networku. Začali sme robiť webináre raz za mesiac zadarmo a naše publikum sa postupne začalo zväčšovať. Momentálne spúšťame intenzívny ucelený online kurz pre ženy po materskej.
Uplynulo už pár rokov, odkedy si skončila Nexteria Leadership Academy. Ak sa pozrieš späť, ako ju hodnotíš z dnešného pohľadu? V čom ti Nexteria najviac pomohla?
Nexteria mi pomohla spoznať ľudí, ktorí ovplyvňujú môj život. Napríklad s Matúšom sme o sebe vedeli aj predtým, ale až vďaka NLA sme sa naozaj spoznali. Nebyť toho, asi dnes nerobíme spolu biznis. Rovnako som spoznal ľudí, ktorí mi dodnes nezištne pomáhajú a môžem sa na nich obrátiť s prosbou o radu. Nakoniec, všetko je hlavne o ľuďoch. A to je kľúčová vec, kde vie Nexteria mladým ľuďom veľmi pomôcť – vybudovať vzťahy.
Ako k vzniku projektu prispela Nexteria?
Celé to vzniklo tak, že ja som končila výšku a zároveň som končila 3-ročný rozvojový program Nexteria Leadership Academy, a tiež sa mi blížila svadba a vedeli sme s manželom, že chceme mať rodinu a deti. V tej dobe som mala vysnívanú prácu, robila som pre Slido. Začala som rozmýšľať nad tým, že čo sa stane s mojím profesionálnym ja, keď pôjdem na materskú. V Slido tie podmienky boli perfektné, povedali mi, že kedykoľvek sa budem chcieť vrátiť, tak stačí povedať.
Vďaka tomu, že táto téma vo mne veľmi rezonovala, vnímala som, že je to niečo, čo chcem rozvinúť hlbšie. Preto som si túto tému vybrala aj pre môj tretiacky “Leadership Development Project”. Dodnes veľmi vďačím Nexterii za to, že nám dávali deadliny na projekty a “tlačili” nás do toho, aby sme sa vo svojich projektoch posúvali, lebo bez toho by som to nikdy nespravila.
Projekt som prezentovala pár dní pred pôrodom. Na začiatku sa zdalo, že by to mohla byť fajn psychohygiena popri materskej, ale dnes vidím, že to má potenciál byť reálnou profesnou vecou.
Čo vnímaš ako ďalšie benefity Nexterie, okrem toho, že ťa podporila a motivovala pri rozbehu tohto projektu?
Určite som získala veľmi silný network. Dostala som veľa rád, hlavne od ľudí, ktorí sa pozerajú primárne na to, akú hodnotu to prinesie svetu a nepozerajú sa len na finančný “business case”.
Zároveň, vyštudovala som jazyky, a preto mi chýbala biznisová stránka. O obchodníkoch som si myslela, že sú to úlisní nesympatickí ľudia, ktorí sa človeka snažia na niečo zmanipulovať. Dnes si aj vďaka Nexterii uvedomujem, akú pozitívnu hodnotu môže priniesť to, keď dokážem svoje myšlienky náležite odkomunikovať, predať.
Tiež som sa stretla s ľuďmi, ktorí robili zaujímavé veci v iných odboroch. Rozprávala som sa s genetičkami, markeťákmi, IT ľuďmi a videla som, že môžem výjsť z tej škatuľky mojej školy. V strede môjho vysokoškolského štúdia som prišla na to, že to nechcem robiť ako kariéru. Nexteria mi pomohla uvedomiť si, že sa nemám pozerať na to štúdium ako zabitý čas a môžem sa zamerať na to, čo si viem odtiaľ zobrať a čo viem aplikovať aj v iných oblastiach.
Predstav si, že by za tebou dnes prišla kamoška, že si pozerala stránku Nexteria.sk a nie je si úplne istá, či sa má prihlásiť. Čo by si jej povedala?
V prvom rade by som sa jej spýtala, že prečo si nie je istá a čo sú jej bloky. Následne by som jej s najväčšou pravdepodobnosťou odporučila, aby si prihlášku podala, lebo nemá čo stratiť. Povedala by som jej, že Nexteria nie je ako vysoká škola, kde získáš len jediný špecifický výsledok, a to, že sa napríklad staneš vyštudovaným tlmočníkom. Keď dokončíš Nexteriu, tak pre akúkoľvek kariérnu dráhu sa rozhodneš, budeš benefitovať z toho, že si si prešla Nexteriou.
Vnímaš konkrétny profil človeka, pre ktorého je Nexteria najviac prospešná, respektíve ktorému by si to jednoznačne odporučila?
Na začiatku som mala stigmu z toho, či to nie je len pre matfyzákov a manažérov. Hovorila som si, že čo tam budem robiť ja, úbohá umelecká prekladateľská duša 🙂 Ale následne som si uvedomila, že v diverzite spočíva sila. Na čom hlavne záleží je, že človek chce od života niečo viac a zároveň chce pomáhať a prinášať hodnotu ľuďom okolo seba.
Čas na vysokej škole sa dá využiť naozaj rôzne. Môžeš brigádovať v bare, môžeš byť zalezená v skriptách aby si mala samé áčka a dostala prospechové štipendium, alebo môžeš investovať čas a peniaze do toho, aby si sa dokázala lepšie uplatniť vo svete.
Vďaka projektu Pracujúce mamy si bola tiež zaradená do rebríčka Forbes 30 pod 30. Prekvapilo ťa to?
Prekvapilo ma to z toho hľadiska, že som nevedela, že táto téma takto rezonuje v spoločnosti. Zároveň som bola prekvapená, že som sa tam dostala ako mamička na materskej s dvoma malými deťmi doma.
Téma sociálnych inovácií je na Slovensku veľmi nová a veľa z tých inovácií neprekračuje hranice neziskového sektoru. Mojou túžbou je robiť to profesionálne a komerčne a vytvoriť podhubie pre to, aby všetky zainteresované strany v tom videli reálnu pridanú hodnotu a nebrali to len ako PR.
Z toho, čo sa vám podarilo, na čo si zatiaľ najviac hrdá?
Asi na to, že sa nám podarilo vzbudiť u obidvoch strán pocit, že to môže fungovať. Tie ženy prestávajú byť v pozícii obete a firmy si uvedomujú prínosnosť toho, keď zamestnajú ženu po materskej.
Kam by ste chceli s projektom smerovať? Čo je vaša vízia?
Nikdy som nemala víziu, že by som chcela vybudovať veľkú firmu a dobyť svet. Začínali sme s workshopmi, no veľmi rýchlo sme si uvedomili, že robiť len osvetu nestačí a že treba pomôcť firmám robiť konkrétne kroky. Mojou víziou je, aby to nebolo len pár “osvietených” firiem, ale aby bolo zamestnávanie mamičiek po materskej bežným štandardom.
Čo najdôležitejšie si sa o sebe dozvedela vďaka tomu, že si išla do tohto projektu?
Že keď si urobím domácu úlohu a zistím čo sú moje silné stránky a čo je moja životná misia, tak viem vytvoriť niečo nové, čo tu doteraz nebolo. A prinášať cez to pozitívnu hodnotu pre svet. Neuvedomovala som si predtým, že som takého niečoho schopná.
Čo by si odkázala svojmu 18-ročnému ja?
Povedala by som tej Paťke, že je úplne v poriadku ak nezapadá do nejakých “rámikov”, pretože keď naozaj bude odvážna, tak bude môcť robiť, čo ešte teraz neexistuje. Keď som mala 18 rokov, tak som ako aupairka žila v Paríži, chodila tam po múzeách a mala som sen, že budem robiť tlmočníčku v Európskom parlamente.
Dnes vidím, že do nejakej miery som stále tlmočníčka, lebo pomáham prekladať jazyk mamičiek a firiem, tak aby si rozumeli. Ale splnilo sa to spôsobom, aký som si vtedy nevedela predstaviť.
Ďakujeme za rozhovor, Valerián Lukačko
