Prešiel od korporátneho Slovak Telekomu, cez neziskový projekt Butterfly Effect a posledné dva roky pôsobí vo verejnej správe. Ako digitálny produktový manažér pôsobí v inovačnom tíme hlavného mesta Bratislava. “Mladý človek má možnosť sa vo verejnej správe realizovať – v podstate o čo zakopneš, to sa dá nejako zmeniť k lepšiemu. A tiež je zaujímavá instantná spätná väzba – stačí si prečítať Facebook a vieš presne ako si na tom,.” popisuje náš absolvent NLA Slavo Oslej niektoré z výhod práce pre samosprávu.

Prešiel si rôznymi projektami. Čím sa odlišuje tvoja skúsenosť v tíme hlavného mesta?

Špecifické to je tým, že zákazník je kdekoľvek vystúpim z miestnosti. Je to pre mňa motivácia a zároveň aj veľká zodpovednosť. Druhá vec je organizačná štruktúra. Mesto je velikánsky kolos s veľa zodpovednosťami, sú tam rôzne formálne pravidlá, čo sa týka rozpočtu, ako môžeš obstarávať atď. To mi trocha sťažuje život. Na druhej strane mám kopu skvelých kolegov, ktorí sa neboja vymýšľať, vytvárať a transformovať veci.

Odporučil by si mladému človeku ísť pracovať do verejnej správy? Ak áno, tak prečo?

Určite áno. Mladší človek sa tu vie dostať k väčšej zodpovednosti. Viem to povedať aj na svojom príklade, dostal som sa tu k „seniornejším“ projektom, ku ktorým by som sa pravdepodobne v biznise nedostal. Tiež sa Bratislava snaží vo veľa veciach inšpirovať sa zahraničím, a keď som tu prišiel, tak hneď som dostal na starosť projekt s Bloomberg Philantrophies, čo je prestížna organizácia a veľmi veľa som sa cez to naučil. Neviem ako je to mimo Bratislavy, ale my tu sme nastavení na to, že chceme zlepšovať a inovovať veci.

Môžeš povedať na čom konkrétne napríklad pracuješ?

Prvým projektom na ktorom pracujem je plná automatizácia a digitalizácia platieb za nehnuteľnosť, ktorá je už vo svete relatívne štandardom. 

Taktiež som sa podieľal na ukončení používania Bratislavskej mestskej karty – transformujeme ju na digitálne mestské konto, ktoré bude na jednom mieste spájať všetky služby od nákupu lístku na kúpalisko až po platenie dane.

Zároveň robím na MaaS (mobility as a service) aplikácii, ktorú budeme dávať o chvíľu von. Doprava už dávno nie je len auto a MHD, ale pribudla aj mikromobilita – a cieľom aplikácie bude ukázať ti tú najlepšiu možnosť ako sa môžeš dopraviť z bodu A do bodu B.

Prejdime k tvojim študentským časom v Nexterii. S akým nastavením mysle si sa do 3-ročného programu NLA hlásil?

Hlásil som sa, keď som nie úplne vedel, čo chcem robiť po vysokej škole. V tomto mi Nexteria veľmi pomohla. Tiež som zároveň zistil, že čo nechcem robiť, a to bolo pre mňa tiež dôležité. Vyskúšal som si projekty v rôznych firmách, čo mi umožnilo navnímať rôzne prostredia v krátkom čase. Po jednom z týchto projektov som dostal ponuku ísť pracovať pre Slovak Telekom, ktorú som prijal a veľa mi to dalo pre moju ďalšiu kariéru.

Ako si sa zmenil ako človek za tie tri roky?

Lepšie sa poznám. Určite som sa zlepšil v soft skilloch ako aktívne počúvanie, plus som určite pokornejší. Nadobudol som tiež skvelý network šikovných a zaujímavých ľudí.

Mal si nejaké obavy, kvôli ktorým si zvažoval, či si podať prihlášku?

Mal som trocha obavu, či to budem stíhať časovo. Uvedomil som si však, že človek si vždy vie nájsť miesto v programe pre niečo, čo má pre neho dostatočnú prioritu. A takáto forma vzdelávania tú prioritu pre mňa vždy má, lebo mi pomáha posúvať sa v živote a napredovať.

Keby za tebou dnes prišiel kamarát a opýtal by sa ťa, či si má podať prihlášku, čo by si mu odpovedal?

Určite áno. Predstavil by som mu to ako brutálne dobre investovaný čas, počas ktorého človek dostane veľkú hodnotu.

Poznám ťa ako hodnotovo založeného človeka. Vedel by si pomenovať hodnoty, ktorými sa v živote riadiš?

V Nexterii sme mali workshopy, ktoré mi pomohli definovať si hodnoty, ktoré sú pre mňa najdôležitejšie. Mne vyšla sloboda v širokom slova zmysle, ktorou sa riadim v rôznych oblastiach života. Tiež je pre mňa podstatná tolerancia. Zároveň charakternosť a inovatívnosť.

Čo by si odkázal 18-ročnému Slavovi? 

Nezabúdaj na zdravie. Človek sa zdá byť v 18-tich rokoch ako nesmrteľný. Nevravím, že som zdravie nejako extrémne zanedbával, ale určite som sa mohol o seba starať ešte o niečo viac. Tiež by som samému sebe odkázal, že sa netreba zblázniť. Mnohé veci som prežíval intenzívnejšie ako bolo nutné.

Tento rozhovor budú čítať prevažne mladí ľudia. Je ešte niečo, čo by si im chcel odkázať?

Niekedy je menej viac. V zmysle menej si naložiť, ale robiť to kvalitnejšie. Druhá zaujímavá myšlienka, ktorou sa snažím riadiť je „Mysli vo veľkom, začni v malom“.

Ďakujeme za rozhovor, Valerián Lukačko