Na strednej škole v Prešove nepatril k aktívnym študentom. Následne odišiel študovať marketing do Dánska. Počas pobytu v zahraničí sa prvýkrát zrodila myšlienka na projekt, ktorý o niekoľko rokov na to dostal meno Zmudri. Ten má za cieľ učiť stredoškolákov kriticky myslieť a zároveň ich dovzdelávať v témach, ktoré bežné učivo pokrýva nedostatočne až vôbec. 

Tím tvorí sedem ľudí, z toho štyria z nich sa stretli práve vďaka Nexterii. Majú na konte už vyše 40 videokurzov, 3000 registrovaných učiteľov a pomáhajú už na viac ako 600 školách. V decembri 2020 sa stali držiteľmi Ceny Nexterie za zmenu. “Vždy ma priťahovala téma zlepšovania školstva. Na strednej som bol frustrovaný, že sa musíme učiť veľké množstvo nepodstatných vecí. Rád by som to zmenil,” hovorí v rozhovore absolvent Nexteria Leadership Academy a zároveň člen rebríčka Forbes 30 pod 30 z roku 2020, Julián Gerhart. 

Aký bol Julián na strednej škole?

Julián na strednej škole nebol veľmi aktívny človek. „Nezapájal som sa do žiadnych mimoškolských aktivít, ani som nemal mindset, že chcem niečo zmeniť. Veľa som frfľal a veľa som rozmýšľal o tom, čo môžu iní robiť lepšie. Hrával som tiež súťažne tenis, následne som robil aj trénera.“

Tie roky boli tvrdé. Na tréningy bolo treba chodiť každý deň, či snežilo, či pršalo, či sa mi to páčilo alebo nie. To sú veci, ktoré človeka naučia sebadisciplíne a poctivosti. Dalo mi to veľmi veľa po tejto stránke.

Ako vyzeralo tvoje rozhodovanie, či ísť alebo neísť študovať do zahraničia?

Vždy som bol presvedčený, že chcem ísť študovať mimo Slovenska. Otázka bola iba, že kde a čo študovať. Do poslednej chvíle som mal prihlášky aj v Londýne či Holandsku. Nakoniec padla voľba na Dánsko. Škola mi však až tak nesadla, ani krajina. Nakoniec som zostal a zároveň som si to vynahradil semestrom v Kanade.

Po škole si sa vrátil na Slovensko. Čo ťa k tomu motivovalo?

Odišiel som do Dánska s mindsetom, že na Slovensku je všetko zlé. Ale prišiel som do Dánska, čo mala byť vyspelá krajina a zistil som, že ani tam veľa vecí nefunguje. Začal som sa zamýšľať nad tým, že Slovensko na tom nie je až tak zle a začal som uvažovať, ako ja viem pomôcť tomu, aby to bolo ešte lepšie. Vždy ma priťahovala téma zlepšovania školstva. Na strednej som bol frustrovaný, že sa musíme učiť veľké množstvo nepodstatných vecí. Rád by som to zmenil.

Vo viacerých rozhovoroch si spomínal, že dôležitým bodom bola pre teba stáž v charitatívnej organizácii Dobrý anjel.

Áno. V tom momente som sa pohrával s myšlienkou vrátiť sa na Slovensko a skúsiť vymyslieť projekt ako je dnes Zmudri, ale bolo to stále v rovine teórie. Ľudka Kolesárová, ktorá vedie Dobrého Anjela, ma v tomto povzbudila. Následne som išiel na jeden semester do Kanady a tam som zhodou náhod stretol veľmi zaujímavých ľudí, ktorí sa zaoberajú online vzdelávaním na globálnej úrovni. Predstavil som im moju myšlienku a oni ma v tom povzbudili tiež, tak som intenzívnejšie začal uvažovať o návrate. O niekoľko mesiacov na to, padlo definitívne rozhodnutie.

Ako vyzerali tvoje prvé týždne v Bratislave? Síce v domácej krajine, ale v cudzom meste.

Už som bol zvyknutý na adaptovanie sa v novom prostredi v Dánsku, tu to bolo už jednoduchšie. Každopádne tiež zohrala kľúčovú úlohu Nexteria, ktorá mi dala obrovské možnosti ako napríklad príležitosť spoznať veľké množstvo zaujímavých ľudí v priebehu krátkej doby. Nebyť Nexterie, tak by sa mi aklimatizovalo ťažšie. Tiež mi pomohlo, keď som si našiel prácu v Profesii. 

Ako si sa dozvedel o Nexterii? 

Na internete som videl reklamu už skôr, ale zásadný krok bol keď som išiel na jedno podujatie do Budapešti a tam som stretol Maťa Homolu, absolventa Nexteria Leadership Academy, ktorý mi o tom porozprával viac a odporučil mi, aby som to skúsil, ak sa chcem rozvíjať ďalej. Vtedy som sa definitívne rozhodol, že do toho pôjdem.

Čo ti dal samotný program Nexteria Leadership Academy (nexteria.sk/nla)?

Pre mňa bol hlavne o spoznaní zaujímavých ľudí a o networku. Nebyť toho, tak by moje začiatky v Bratislave boli oveľa ťažšie a zároveň aj v Zmudri zo siedmich ľudí v hlavnom tíme sú štyria z Nexterie, takže tá stopa je tam výrazná. Doteraz tiež s láskou spomínam na leadership kemp po prvom ročníku, čo bol pre mňa zážitok na celý život. Bolo to desať dní plných príjemného pocitu a zážitkov. Okrem komunity a networku mi v NLA ešte pomohla moja mentorka a tiež inšpiratívne diskusie so zaujímavými hosťami.

Ak by dnes za tebou prišiel kamarát a spýtal sa, či sa má prihlásiť do Nexterie, čo by si mu povedal?

V prvom rad by som sa ho opýtal, prečo tam chce ísť. Ak by sa mi jeho dôvody zdali opodstatnené, tak by som mu to určite odporučil. Za opodstatnené dôvody považujem to, že človek chce rozvíjať seba a následne pomôcť rozvíjať svoje okolie a nepodáva si prihlášku len preto, že chce viac zarábať a mať lepšiu kariéru. 

Zároveň veľa ľudí si možno myslí, že Nexteria je elitná a nie sú pre ňu dosť dobrí. Týmto ľuďom by som chcel odkázať, že určite by mali minimálne vyskúšať podať prihlášku. Nemajú čo stratiť.

Prihlasovanie do programu Nexteria Leadership Academy práve prebieha. Neváhaj a pošli prihlášku čo najskôr, počet miest je limitovaný. Začíname v septembri 2021 >> nexteria.sk/nla

Ak to máš do Bratislavy ďaleko, získaj nové skilly a objav jedinečnú komunitu online zaregistruj sa do nášho 2-týždňového online programu Nexteria Lab, najneskôr do 20. januára 2021 >> nexteria.sk/lab

Prejdime k tvojmu terajšiemu projektu Zmudri, ktorý vedieš. Aké boli začiatky?

Nikdy som sa nepovažoval za podnikateľský alebo líderský typ, ktorý dostane nápad a následne ho pretaví do reality. Úvodný rozbeh bol veľmi pomalý. Rok mi trvalo, kým som tú myšlienku dal dokopy a nejako ju zhmotnil. Po roku sme sa úplnou náhodou dali šiesti ľudia dokopy a začali sme na tom pracovať – spravili sme prvý web, zadefinovali si víziu, začali sme skúšať prvé videá. Kľúčom pre rozbeh boli ľudia z tímu, bez nich by som možno dodnes len robil prezentáciu o projekte. (Úsmev)

Ako sa ti podarilo nadchnúť toľko ľudí, ktorí tomu boli ochotní venovať svoj čas?

Veľmi rád by som to prisudzoval svojim organizačno-líderským schopnostiam, ale asi to tak nebude. Bola v tom určite šťastná zhoda okolností, keď sme sa stretli ľudia aj vďaka Nexterii, ktorým záležalo na vzdelaní, mali sme podobnú víziu, sadli sme si po osobnostnej a pracovnej stránke a zároveň sme mali voľné kapacity sa tomu venovať. 

Myslíš, že táto vynútená digitalizácia pomôže slovenskému školstvu?

Verím, že áno a že to napríklad učiteľom ostane a budú viac odvážni pri využívaní digitálneho obsahu a digitálnych technológií pri výučbe. To sa však ukáže až po tom, ako sa situácia vráti do normálu a všetci budú chodiť fyzicky do škôl.

Po prvom roku ste zorganizovali crowdfunding, kde sa vám podarilo vyzbierať cez 8 000 €. Bol to pre vás zlomový moment?

Asi by som ho nepovažoval za zlomový, ale bol dôležitý. Okrem peňazí sa o nás začalo písať aj v médiách. Prvý rok sme si v podstate len overovali, či to má zmysel robiť a či to príjme aj verejnosť ako užitočnú vec a crowdfunding bol validáciou, že to zmysel má. 

Ako sa zmenila vaša práca respektíve váš prístup na základe pandémie?

Snažíme sa vyrábať ešte viac obsahu. Nikdy sme nevzdelávali učiteľov, ale teraz sme vytvorili bezplatný videokurz pre učiteľov o tom, ako vytvárať obsahové video. Vidíme, že sú “hladní” po týchto veciach. Bežne by asi učiteľ žiadne video nenatáčal, ale v čase pandémie to išlo ako teplé rožky. Okrem videí sme vytvorili aj skupinu na fejsbúku, kde sa mohli títo pokrokoví učitelia navzájom od seba inšpirovať.

Predstavme si, že by sme švihli čarovným prútikom a zo dňa na deň by už nemuselo Zmudri existovať. Ako by vyzeralo také školstvo? 

Nemám na to fundovanú konkrétnu odpoveď, lebo tých možností, ako by školstvo v budúcnosti malo vyzerať, je veľa a ani odborníci sa na tom nevedia úplne zhodnúť. Keby som však mal vypichnúť jednu vec, tak by to bolo školstvo, v ktorom každý jeden mladý človek dostáva príležitosť sa vzdelávať vo veciach, ktoré reálne aj využije vo svojom živote. 

Aká je vízia pre Zmudri na najbližšie roky?

Pre nás je dôležité mať živší kontakt s učiteľmi a viac s nimi osobne spolupracovať a viac tlačiť používanie digitálnych technológií a videí. Aby Zmudri nebolo len doplnkom, ale pevnou súčasťou tých hodín, respektíve predpísaného učiva.

Zároveň mojím snom je, aby Zmudri expandovalo aj do zahraničia, minimálne do okolitých krajín, kde je školský systém veľmi podobný. Rád by som videl neziskový projekt, ktorý začal na Slovensku a rozšíril sa aj do zahraničia. V biznise sa to slovenským projektom podarilo už viackrát, v neziskovom sektore tam veľa príkladov nie je.

Nakoľko náročné je na Slovensku financovať takýto neziskový projekt?

Je to veľmi náročné. Hlavne mi prekáža mindset ľudí, ktorí si o neziskovkách myslia, že sme darmožráči a poberači štátnych dotácií. To je niečo, s čím musí veľa neziskoviek bojovať. Narozdiel od biznisu máme viacero cieľových skupín. V biznise uspokojíš potreby zákazníka a ten ti za to zaplatí. V neziskovke uspokojíš potreby svojho zákazníka, ale ten ti za to väčšinou nezaplatí a musíš zháňať peniaze na chod inde. Teraz to bude o to ťažšie, že v súvislosti s pandémiou sa spája aj ekonomická kríza, pri ktorej veľa firiem znižuje príspevky pre neziskové projekty ako prvé.

Tento rok sa ti podarilo dostať sa do rebríčka Forbes 30 pod 30. Zmenilo sa niečo či už pre Zmudri alebo pre teba?

Musím sa priznať, že som s touto nomináciou vnútorne bojoval. Doteraz si myslím, že som tohto ocenenia nebol úplne hoden a sú ľudia, ktorí si tam zaslúžia byť oveľa viac ako ja. Bola to pre mňa veľká česť a doteraz stále je. Veľmi nám to pomáha, lebo to ľudia registrujú a nášmu projektu to dodáva veľkú kredibilitu a otvára dvere k ďalším príležitostiam. A veľmi sa teším aj z úplne čerstvej Ceny Nexterie za zmenu, ktorú sme dostali všetci ako tím, v kategórii Komunita.

Prejdime teraz k tebe osobne. Vyrábaš v rámci Zmudri vzdelávacie videá, máš aj ty čas sa popri tom nejako vzdelávať?

Je dokázané, že človek sa najviac učí, keď vzdeláva druhých a preto sa aj ja pri výrobe videí veľa učím. Na ďalšie vzdelávanie nemám toľko času, koľko by som chcel. Zároveň som typom človeka, ktorý si potrebuje všetko hneď ohmatať a vyskúšať, preto mi až tak nepasuje napríklad čítanie kníh.

Čo by si odkázal svojmu 18-ročnému ja?

Maj odvahu skúšať veci a hlavne začať. Častokrát sa zdajú byť veci príliš komplexné a náročné, ale netreba sa báť ísť do toho. Aj keď som mal myšlienku na Zmudri, tak som sa najprv miliónkrát stretával s ľuďmi a pýtal sa ich na ich názor. Dnes by som do toho viac “vhupol” a priamo si vyskúšal, či to bude fungovať.

Je ešte niečo, čo by si chcel odkázať mladým ľuďom?

Aby si v sebe čo najviac pestovali hodnoty. Všetci sa chceme zdokonaľovať v zručnostiach, chceme viac zarábať, získavať uznanie, ale neposúvame sa vo vnútornej hodnotovej sfére. Častokrát si všímam, že je človek šikovný, ale nie je hodnotovo správne nastavený. A to je škoda. 

Vedel by si pomenovať tvoje hodnoty?

Poctivosť a dodržiavanie záväzkov je u mňa na vysokom mieste, hoci sa mi v tom nie vždy darí. Častokrát, keď spolupracujeme s externými ľuďmi alebo organizáciami, tak je podľa mňa príliš tolerované nedodržiavanie záväzkov a to ma mrzí. Ak by sme to vedeli prekonať, tak by sme sa ako celá spoločnosť hýbali dopredu rýchlejšie.

Ďakujeme za rozhovor.

Autor: Valerián Lukačko