Študoval na MatFyz-e a už popri škole začal zbierať zaujímavé pracovné skúsenosti. Následne si prešiel MBA programom na Vlerick Business School v Belgicku a zamestnal sa v startup-e Piano Media, ktorý mal za cieľ spoplatnením webového obsahu poskytnúť médiám dodatočný príjem. Dnes v pozícii ako CEO stojí na čele známeho poskytovateľa webhostingu WebSupport. “Nedokážem viesť firmu inak, ako sú nastavené moje osobné hodnoty,” hovorí v rozhovore Ján Cifra.

Ako vyzeral tvoj život keď si mal 20 rokov, čo je bežný vek nastupujúceho študenta do Nexterie?

Škola ma veľmi nebavila, takže som tam netrávil až tak veľa času. Iba úplne minimum, čo bolo potrebné na absolvovanie. Veľa som v tom čase hrával Starcraft, hral som turnaje a reprezentoval som Slovensko. Tiež som dosť času trávil s mojou priateľkou, terajšou manželkou.

Bol si aj pracovne aktívny?

Áno. V nejakom momente som si v škole uvedomil, že toto nie je niečo, čomu sa chcem dlhodobo venovať, a tak som si našiel prácu. Vedel som dobre jazyky a tak ma zobrali na part-time na zákaznícku IT podporu do nemeckej firmy pôsobiacej na Slovensku. Mal som šťastie na dobrých šéfov, ktorí mi dali veľa možností, či už som chcel programovať alebo robiť projektového manažéra, všetko ma naučili. Veľmi rýchlo som sa dostal k zaujímavým veciam, ktoré ma bavili, a tak som do školy prestal chodiť úplne.

Čo by si odkázal 20-ročnému Jánovi, čo vieš dnes, a vtedy si nevedel?

Asi by som mu povedal, nech si tvorí vlastnú víziu. V tom čase som žil príliš v danom momente, od turnaja k turnaju a od zápasu k zápasu. Nerozmýšľal som nad svojím životom. Začal som to robiť až neskôr a myslím, že by bolo prospešné pre mňa sa nad tým zamýšľať viac. A nemusí to byť jasná definícia, že chcem byť CEO alebo prezident. Podľa mňa je ďaleko dôležitejší ten proces rozmýšľania nad tým, ako to, čo konkrétne z toho vyjde. Vízia je vždy pohyblivá a človek si ju validuje ďalšími krokmi, ktoré robí. Je dôležité mať nejaký smer, urobiť prvý krok, potom druhý krok a následne sa ti začnú ukazovať možnosti.

Dnes ako CEO vedieš Websupport. Čím je podľa teba táto firma výnimočná?

Vnímam tri kľúčové veci. Prvá vec je otvorenosť a transparentnosť. Pre mňa je veľmi dôležité, aby každý vo firme rozumel kontextu. Spolupracovníci vo firme sa rozprávajú s klientami a partnermi alebo pracujú v tímoch a keď rozumejú kontextu, tak vedia robiť rozhodnutia, ktoré sú v súlade s víziou. Preto tiež považujem za dôležité komunikovať firemnú víziu.

Čo je druhá vec?

Obojstranná férovosť. Nie je to len o tom, že náš zákazník je náš pán. Očakávam férové správanie aj od zákazníka. Veľa dávame, ale veľa očakávame aj naspäť. Myslím si, že len tak sa dá budovať zdravá firma. Dám aj príklad. Mali sme zákazníka, ktorý so ženou na podpore komunikoval hrubo, v štýle “Moja, čo ty vieš o IT?”. Okamžite sme mu pozastavili všetky naše služby. Od takého človeka peniaze nechceme.

A tretia?

Dávam ľuďom veľmi veľa samostatnosti. Ruka v ruke so samostatnosťou však ide aj zodpovednosť. Dám ti zdroje, dám ti čas, ale ty si zodpovedný za výsledok. Som ochotný ísť do relatívne veľkého rizika. Máš nápad na projekt? Super, tak choď do toho! Ale dobre si to rozmysli a urob si najprv prieskum, lebo konečnú zodpovednosť budeš niesť ty. Je to spôsob ako umožniť rásť samostatným a šikovným ľuďom.

Websupport podporuje Nexteriu finančne, ty podporuješ Nexteriu svojím časom. Prečo ti to dáva zmysel?

Keď som ja bol vo vašom veku, tak tých možností zapojiť sa do niečoho väčšieho bolo málo. A najviac sa človek formuje práve okolo tohto veku. Každý po strednej škole rieši, čo chce v živote robiť, do čoho má záujem vložiť svoj čas. U mňa to bolo rovnaké. V jednom momente som prišiel na to, že hranie hier ma nenapĺňa a chcel som sa nejak realizovať. Mal som vtedy šťastie, že som sa ocitol v skupine ľudí, ktorí mi pomohli zorientovať sa a ukázali, čo všetko je možné. Mal som však len šťastie, veľa ľudí to šťastie nemalo.

Ako z celkového pohľadu vnímaš Nexteriu?

Ako miesto, kde sa môže mladý človek zorientovať. Dáva ti nielen ekonomický ale aj širší spoločenský kontext, a to si ja na tom projekte veľmi cením. Človek sa môže už vo veku 20-25 rokov zapojiť do niečoho, čo je väčšie ako on, a zorientovať sa, kde sa nachádza, čo ho napĺňa a podobne. To pokladám za veľmi užitočné. Vy, mladí ľudia, budete v budúcnosti o veľa veciach rozhodovať a myslím si, že Nexteria robí dobrú robotu v tom, že ukazuje svet v kontexte nielen finančného úspechu, ale aj v kontexte spoločenského prínosu.

Keď dám teraz na stôl dve možnosti – buď ísť študovať na vysokú školu do zahraničia alebo byť na o niečo menej kvalitnej škole, ale zostať v Bratislave a študovať popri tom v Nexteria Leadership Academy – ktorá možnosť je z tvojho pohľadu lepšia?

Je to veľmi individuálne, ale myslím si, že je fantastické, že sú obidve možnosti na stole. Z môjho pohľadu medzi tým nie je rozdiel. Keď príde ku mne niekto na pohovor s tým, že študoval na Cambridge a niekto s tým, že študoval na Slovensku, ale je v Nexterii, tak ich vnímam rovnocenne. Ja som sa dostal na MBA až keď som mal 30 rokov a veľa mi to dalo. Bol by som rád, keby na Slovensku bolo niečo v tej kvalite a myslím si, že Nexteria Leadership Academy sa tomu začína v mnohých veciach približovať. Vidím tam veľký potenciál.

Nexteria do veľkej miery vedie mladých ľudí aj k hodnotám. Aké sú tvoje hodnoty, ktorými sa v živote riadiš?

V tomto to mám jednoduché. Sú v podstate rovnaké ako hodnoty WebSupportu. Nedokážem viesť firmu inak, ako sú nastavené moje osobné hodnoty. Otvorenosť a transparentnosť sú pre mňa veľmi dôležité. Neviem robiť osobné ani biznisové rozhodnutia bez dostatku informácií. Snažím sa zdieľať informácie tak, aby boli stráviteľné, pochopiteľné a s kontextom, aby sa ostatní vedeli rozhodovať na základe dát. A to takisto očakávam aj od môjho okolia. Taktiež už spomínaná férovosť je pre mňa veľmi dôležitá.

Ešte niečo?

Asi tiež taká zdravá ambicióznosť. Častokrát som si toho naložil viac, než som bol schopný zvládnuť, ale v konečnom dôsledku to vždy dopadlo dobre, aj keď samozrejme niekedy z krátkodobého pohľadu som zlyhal. Keď sa človek ničoho nechopí, tak nič nepokazí, ale zároveň ani nič nedosiahne. Najdôležitejšie, čo mladý človek má, sú jeho talent a energia, a potrebuje ich aplikovať na nejaký problém. Ak bude každý sedieť doma na zadku, tak sa nič nezmení. A s tým ide ruka v ruke aj podnikavosť. Podnikanie nie je mágia. To je to, že niečo chcem dosiahnuť a hľadám akúkoľvek cestu, ako to dosiahnuť, v rámci mojich hodnôt. Každý problém má riešenie, akurát musí človek vstať, začať sa v tom hrabať a postupne na to prísť.

Považuješ sa dnes za úspešného človeka?

Určite áno. Mám super život. Mám zdravú rodinu, čakám teraz druhé dieťa. Mám výborných majiteľov, na ktorých sa môžem spoľahnúť a fantastický tím ľudí vo firme. A robíš so mnou rozhovor, tak asi som úspešný (smiech). Ale nevnímam to tak celebritne, skôr mi to vyplýva z toho, že som v živote spokojný a mám zdravý balans medzi prácou na zaujímavej pozícii a rodinou.

Ste traja bratia, každý z vás je úspešný, ale v inej oblasti. Z čoho to podľa teba vyplýva?

Môj osobný názor je, že to vyplýva z toho, že sme sa narodili veľmi blízko za sebou. Medzi mnou a starším bratom sú dva roky a medzi mnou a mladším bratom je 11 mesiacov. Tým, že sme vyrastali naraz, tak sme medzi sebou museli súperiť, čo je prirodzená ľudská vlastnosť. Súperili sme o pozornosť rodičov a každý ich chcel zaujať a musel nájsť mechanizmy ako to urobiť a ako sa odlíšiť od ostatných. Teraz sme všetci traja úspešní, ale každý vo svojej oblasti a neprekrýva sa to.

V akej filozofii sa ty snažíš vychovávať svoju dcéru?

Opäť sa vrátim k tým hodnotám. Tak ako sú zakorenené vo mne a vo Websupporte, tak rovnako sa ich snažím odovzdať aj ďalej. Napriek tomu, že je to ešte malé dieťa, som sa naučil, že ona rozumie všetkému, čo rozprávam. Verím tomu, že keď si človek dá tú námahu, tak dieťa dokáže porozumieť aj relatívne komplexným veciam. Snažím sa byť s ňou čo najotvorenejší.

Vieš dať nejaký príklad?

Prvýkrát som ju viezol do škôlky a pred dverami škôlky sa zasekla, že tam nechce ísť. Začala plakať. Keďže to bol prvý deň v škôlke, tak vedľa nás stáli mamičky a oteckovia s ďalšími deťmi, ktorí im robili tú istú scénu. Aj tie učiteľky nám radili, že proste ich tam musíme dať, zavrieť ich tam a odísť. Hovorili nám, že kým neodídeš, tak dieťa bude plakať. Ak odídeš, tak to prejde. Takýto prístup sa mi ale nezdá v poriadku. Hodím ťa za dvere, nevysvetlím ti ani, že prečo, nechám ťa tam plakať a odídem.

Ja som to tak nechcel riešiť. Položil som si ju na kolená a začal som jej tam rozprávať, že “Pozri sa, toto je škôlka. Sú veci, ktoré ja nie som schopný ťa naučiť a musíš sa to naučiť vo vzťahu s inými deťmi. Začínaš sa zaujímať o druhých ľudí a budieš si chcieť hľadať kamarátov.” Ostatní rodičia na mňa pozerali ako na debila, že jej to takto vysvetľujem. Asi desať minút som jej toto rozprával a skončilo to tak, že sa postavila, prestala plakať a povedala mi “V poriadku, oci, už som pripravená ísť”. Podľa mňa to, že som venoval čas na to, aby som jej to vysvetlil, jej dalo istotu, že je to správny krok.

Ako zvládaš skĺbiť vrcholovú pozíciu s rodinným životom?

Mám dobrý tím. To je najdôležitejšia vec, aby sa to dalo skĺbiť. Samozrejme prichádzajú otrasy. Kúpime firmu alebo robíme nejaký produkt, a tam je zrazu tej práce viac a nedá sa vždy delegovať, lebo je to komplikované. Tiež veľa cestujem, nebývam tu 2-3 dni v týždni, a to je asi najťažšia časť pre mňa. Vnímam to ako daň za ambíciu. Veľmi ma baví práca, ktorú robím. Občas napríklad na takú pracovnú cestu ale vezmem aj rodinu, ak sa dá a cez víkendy sa tiež snažím nepracovať a trávim čas s rodinou.

A čo tvoja osobná vízia? Kam by si sa chcel posunúť?

V apríli sa mi narodí druhé dieťa, čo je vždy veľká zmena do života, tak chcem, aby všetko fungovalo, ako má. Aby som to zvládal popri firme. Profesijne mám veľmi ambiciózne plány. Chcel by som s týmto tímom dobyť trh v rámci strednej Európy. Mojím cieľom je tiež viac dávať ďalej. Spolupracujeme s Nexteriou, som v správnej rade Slovenskej debatnej asociácie a robíme veľa ďalších vecí, ale stále to percento času, ktoré tomu venujem, je menšie, ako by som chcel. Ešte som však v bode, kedy mám potrebu veľa makať a dosahovať veci, ale verím tomu, že sa to v istom momente otočí.

Ďakujem za rozhovor.

Valerián Lukačko, študent Nexteria Leadership Academy

(Prihlasovanie do programu NLA končí 30. apríla, začíname v septembri 2020 >>nexteria.sk/nla)