Vysokoškolák Dominik: “Vďaka sebapoznaniu viem, čo chcem v živote robiť”

  1. Domov
  2. Blog
  3. Vysokoškolák Dominik: “Vďaka sebapoznaniu viem, čo chcem v živote robiť”

Už od strednej školy patril k tým najaktívnejším. Navštevoval rôzne workshopy a vyhľadával projekty, v ktorých sa môže niečo naučiť. Dnes spolu s tímom organizuje konferencie BeREADY READY FOR THE FUTURE pre talentovaných stredoškolákov s cieľom zvýšiť povedomie o budúcnosti práce. Okrem EUBA je zároveň študentom 1. ročníka Nexteria Leadership Academy. 

“Vždy som sa snažil byť v okruhu ľudí, ktorí ma vedeli posunúť alebo inšpirovať,” hovorí v rozhovore 22-ročný Dominik Hamaj.

Vízia Nexterie je posunúť Slovensko dopredu. Ako by si chcel k tomu prispieť ty osobne?

Riešením problémov, ktoré zatiaľ nikto poriadne nevyriešil. Momentálne sme napríklad v procese zakladania asociácie, ktorá sa bude zameriavať na rozvoj inovácií vo vzdelávaní. Založili sme ju na úspechu našich BeREADY FOR THE FUTURE konferencií, ktorých cieľom je pripravovať stredoškolákov na budúci trh práce. Misiou asociácie bude posúvať vzdelávanie ako také dopredu.

Prečo považuješ za dôležité riešiť tému vzdelávania? 

Vychádza to z mojej kľúčovej hodnoty, ktorou je progres. Zamýšľal som sa, čo by pomohlo spoločnosti napredovať rýchlejšie a prišiel som k tomu, že to, čo pomáha ľuďí najviac akcelerovať, je vzdelanie. Čím viac ľudí má kvalitnejšie vzdelanie, tak tým rýchlejšie napreduje celá spoločnosť. Keď investujem energiu do tejto oblasti, tak to vie mať veľký pozitívny dopad.

Spomínal si na začiatku, že organizujete konferencie pre stredoškolákov. Vedel by si povedať o tom viac? 

Prvá myšlienka zorganizovať takéto niečo prišla v januári 2019. Prvá konferencia sa konala v máji s tým, že sa zameriavame na tému budúcnosti trhu práce a voláme si na konferencie najlepších stredoškolákov a snažíme sa zvýšiť ich povedomie o tom, že prichádza zmena, že sa trh vyvíja a pravdepodobne tá zmena príde viackrát v priebehu ich kariéry. V tomto momente máme za sebou 3 konferencie, ktorých sa zúčastnilo cez 1500 študentov.

Aké máte ďalšie plány s konferenciami?

Chceme spraviť tieto konferencie väčšie, aby mohlo prísť viac študentov a zároveń chceme mať pokryté celé Slovensko. Zatiaľ sme organizovali konferencie len v Bratislave a v Košiciach.

Vráťme sa teraz k tebe. Ako vyzerali tvoje aktivity popri strednej škole?

Ja som bol odjakživa veľmi “premotivovaný” a skúšal som veľa vecí. Pomáhal som firmám s marketingom, robil som sales, chodil som na rôzne workshopy pre stredoškolákov a všeobecne som sa zaujímal o svoje okolie a snažil som sa čím skôr nájsť, čo by ma bavilo a kde by mohla mať moja práca najväčší prínos. Zapájal som sa do veľa mimoškolských rozvojových aktivít a skúšal som, čo sa dalo.

A ako si sa dostal z toho bodu k dnešku, kedy organizuješ spomínané konferencie?

Snažil som sa prísť na to, čo by ma naozaj bavilo a robil by som to dlhodobo. Skúšal som veľa rôznych aktivít a tiež som sa veľmi zaujímal o sebapoznanie t.j. skúmanie môjho vnútra a vzorcov, ktoré podmieňujú moje rozhodovanie. Z toho mi vypadlo to, že sa chcem venovať vzdelávaniu a že ma motivuje keď sa vždy hýbem z bodu A do bodu B. Mojim mottom je “Robim najlepšie čo viem, s tým čo mám, tam kde som, v mene progresu”. V rámci toho motta bolo urobiť takú konferenciu to najlepšie, čo som vedel v tom danom momente urobiť. Prešiel som si skutočne mnohými aktivitami. Od obvolávania firiem či nechcú rozniesť letáky cez marketing pre dva start-upy a kopu ďalších vecí.

Ako si sa dostal k takýmto zaujímavým príležitostiam?

Snažil som sa byť v okruhu ľudí, ktorí ma vedeli posunúť alebo inšpirovať respektíve pohybovať sa v inšpiratívnych prostrediach. Vyložene som to vyhľadával.

Čo bola pre teba motivácia prihlásiť sa do Nexterie?

O Nexterii spom vedel už dávno predtým, ako som sa tam prihlásil. Mal som tam viacero kamarátov a známych, ktorí mi opisovali čo sa tam deje. Celé mi to dávalo zmysel, lebo sa to prelínalo s mojími záujmami a hodnotami. Chcel som sa pridať ku skupine ľudí, ktorých cieľom je posúvať seba a svoje okolie dopredu, a preto mi to prišlo ako racionálny krok.

Mal si nejaké pochybnosti o tom, či si podať prihlášku alebo nie?

Moja jediná pochybnosť bola, či to budem reálne časovo stíhať, keďže už som tak či tak mal viacero aktivít popri škole. Chcel som to brať zodpovedne a maximálne využiť príležitosť v prípade, ak by ma zobrali. Nakoniec som si uvedomil, že síce mi to zaberie čas, ale na druhej strane sa mi vráti veľká hodnota. A zase nie je to až taký obrovský zásah do kalendára, že by sa to nedalo stíhať aj popri iných veciach.

Máš za sebou niečo vyše jeden semester v Nexterii. Ako zatiaľ hodnotíš svoju skúsenosť?

Zatiaľ super. V rámci nášho levelu máme super vzťahy a myslím, že si veľmi dobre rozumieme. Vnímam, že máme podobné hodnoty a vieme sa navzájom posúvať dopredu. Druhou časťou, v rámci ktorej vnímam prínos, sú workshopy, ktoré vedú odborníci na danú problematiku a je to celkovo na vysokej úrovni.

V čom konkrétne sa zmenil tvoj život pred Nexteriou a teraz keď si v Nexterii?

Mám veľa nových kamošov, ktorí sa zaujímajú o rovnaké veci. Mám prístup k zaujímavým príležitostiam, ku ktorým by som sa inak nedostal. Či už príležitosti ako sa viac rozvíjať alebo ako sa skontaktovať s ľuďmi, ktorí mi vedia v niečom pomôcť prípadne pracovné príležitosti.

Prihlasovanie do Nexteria Leadership Academy končí 30. apríla o polnoci. Neváhaj a prihlás sa teraz, začíname v septembri >> nexteria.sk/nla

Ak by dnes prišiel za tebou kamarát a pýtal si odporúčanie, či sa prihlásiť do Nexterie alebo nie, tak čo by si mu povedal?

Poradil by som mu, aby tam išiel a podal si prihlášku, pretože ťa to môže len a len posunúť v rôznych oblastiach života. Aj keď sa tam možno nakoniec nedostane, ale bola by škoda, ak by to aspoň nevyskúšal. Pre mňa má Nexteria obrovskú pridanú hodnotu a som presvedčený, že Nexteria vie mať hodnotu pre každého mladého aktívneho človeka.

A pre koho má podľa teba Nexteria najväčšiu hodnotu?

Pre človeka, ktorý nechce iba pasívne existovať. Nemusí mať ešte konkrétnu víziu, čo presne chce robiť, ale má v sebe “chtíč” nejak sa posunúť respektíve posunúť svoje okolie. Pre toho, kto sa len sťažuje na okolnosti okolo seba a je negatívne naladený, tak ten sa tam podľa mňa nenájde a nebude mu to dávať zmysel.

Čo by si odkázal svojmu 18-ročnému ja?

Mrhaj ešte menej času a snaž sa ešte viac robiť veci, ktoré ti v danom momente dávajú hlbší zmysel.

Z čoho to vychádza?

Možno by som bol v živote ďalej, keby som na to, kým som, prišiel ešte skôr a keby som skôr zistil, čo presne chcem robiť.

Ako môže bežný končiaci stredoškolák prípadne začínajúci vysokoškolák prísť na to, kým je a čo chce robiť?

Prvý krok je uvedomiť si, že som entita, ktorá na základe niečoho koná. A následne zisťujem, na základe čoho, a na to existuje mnoho spôsobov. Jedným z nich je napríklad aj Nexteria, ktorá ti v tom pomáha hneď v prvom ročníku. Pomohlo mi to napríklad si uvedomiť, že keď sa niekto správa inak, tak to neznamená, že on je zlý alebo ja som zlý. Všetci sme proste nejakí. Druhou možnosťou je sám na to prichádzať, študovať si o tom a rozprávať sa s ľuďmi, ktorí sú roky pred tebou. Za mňa je úplným ideálom skombinovať tieto možnosti t.j. byť súčasťou komunity, ktorá ťa posúva ako človeka a pomáha ti prísť na to kým si, v prieniku s tým, že ty sám si proaktívny a snažíš sa v tom vzdelávať a prichádzať na to.

Ďakujeme za rozhovor.

Valerián Lukačko