M.Mojžiš: Prípad Cervanová je služba poškodeným, verejnosti aj sebe

27. marec 2014

O roli investigatívneho novinára diskutovali študenti Nexterie s Martinom Mojžišom z .týždňa.

Ako slepé kura k zrnu. Tak nejako sa redaktor týždenníka .týždeň Martin Mojžiš dostal k prípadu vraždy študentky medicíny Ľudmily Cervanovej, ktorá sa stala ešte v 70. rokoch, no priebeh a výsledky vyšetrovania strašia slovenskú verejnosť dodnes. O svojom kontakte s kauzou debatoval vo štvrtok 20. marca v Bratislave so študentmi Nexteria Leadership Academy.

diskusia-o-hodnotach-investigativneho-novinara

Ja určite nie som investigatívny novinár. Či som novinár, to mi tiež nie je celkom jasné, ale už desať rokov robím v novinách. To, čo tam robím, nie je typická novinárska práca, píšem popularizačné články o vede,“ povedal na úvod.

Prípad vnímal už ako šestnásťročný v čase, keď sa stal a veril oficiálnej verzii, ktorú verejnosti predkladali komunistické médiá. „Ja som tým nežil, to bola taká bulvárna vec, registroval som to.“ Viac ho kauza začala zaujímať v 90. rokoch, keď si o nej v časopise Domino fórum prečítal článok jeho budúceho kolegu Františka Šebeja. „Získal som veľké pochybnosti o  oficiálnej verzii.“ Neskôr začal pracovať v .týždni, kde sa téme okrem Šebeja venoval najmä Andrej Bán. Ten si u fyzika Mojžiša overoval mieru spoľahlivosti detektora lži, ktorý úspešne absolvovali muži odsúdení za Cervanovej vraždu. Na základe toho sa Mojžiš o prípade rozhodol napísať sériu článkov.

Neviem nič o tom, čo sa stalo s Cervanovou, ale že to neprebehlo tak, ako je tá oficiálna verzia, to je podľa mňa nad slnko jasné,“ zdôraznil. Väčšina prítomných študentov o prípade pred diskusiou veľa nevedela. Zaujímalo ich, kde je pravda a komu môžu veriť. Mojžiš im priblížil viacero detailov prípadu, o ktorých sa dozvedel pri štúdiu materiálov.

Mojžiš sa podelil aj o svoju predstavu, ako funguje investigatívna žurnalistika. „Keď začnete niečo takéto písať, tak sa zrazu v nejakej fáze zjaví človek, ktorý vám niečo povie.“ Spomenul príklad jedného zo svedkov prípadu, na ktorého údajne pre výpoveď robili nátlak. Režisér Robert Kirchhoff ho chcel do svojho dokumentárneho filmu o kauze, ten však dohodnutý rozhovor na poslednú chvíľu odvolal. Neskôr sa ten istý muž sám od seba ozval Mojžišovi. „Keď novinár nejakým spôsobom ukáže, že je za niečím ochotný z akýchkoľvek dôvodov ísť, keď sa to robí naozaj a vytrvalo, zrazu sa začnú hlásiť ľudia,“ uviedol.

Občianske združenie Manageria sa šesť rokov zameriavalo na výchovu slušných a schopných ľudí najmä pre biznis. Tento rok už s novým názvom Nexteria rozširuje svoje pôsobenie aj do iných oblastí spoločenského života, ako sú právo, IT či politika a chce zapojiť ešte viac mladých ľudí do svojich aktivít po celom Slovensku.

Šesť hodnôt, ktoré Nexteria vyznáva, aplikuje Mojžiš aj pri svojej práci na kauze Cervanová. „Pomôcť niekomu, na kom sa deje krivda, je elementárna slušnosť. Kvalita práce musí byť aj v žurnalistike. Písanie o prípade je službou obetiam, verejnosti a vlastne aj samému sebe. Proaktivita znamená, že tak nekonáme len pri jedinom prípade. Robenie slušných novín obsahuje víziu, čokoľvek, čo človek robí, by mal robiť bez ohľadu na to, či to prináša nejaké výhody. Vzájomná pomoc (vzájomnosť) funguje aj medzi novinármi.